Prejsť na druhú stranu básne
Ani po rozpade Československa sa z nášho života čeština nevytráca. Slováci jej stále výborne rozumejú (v neposlednom rade aj vďaka sledovaniu českých televíznych staníc), čo sa odráža aj na knižnom trhu. Na ňom sa niektoré knihy v slovenčine neobjavia, ak je český preklad kvalitný, a mnohí Slováci dokonca uprednostňujú knihy preložené do češtiny pred slovenskými prekladmi.
Inak to už je u českých susedov. Počuť slovenčinu v českej televízii je veľmi zriedkavé, a na „neprekladanie“ českej literatúry do slovenského jazyka majú dosť špecifický názor. To, že sa česká literatúra len ojedinele prekladá do slovenčiny, považuje väčšina českých spisovateľov za „tvrdohlavosť“ Slovákov.
Slovenská poézia sa do češtiny prekladá kvôli podmienkam trhu. Najčerstvejším príkladom je český preklad knihy Mariána Hatalu Provazochodec. Ide o výber z autorovej básnickej tvorby, ktorý vyšiel v pražskom vydavateľstve Akropolis v preklade Petra Skarlanta.
O okolnostiach vzniku knihy a podmienkach českého knižného trhu Marián Hatala hovorí: „Mal som ambivalentné pocity, keď Petr Skarlant prišiel so zámerom preložiť moje básne do češtiny, keďže ho nadchli a aj našiel pre ne vydavateľa v Prahe. Myslel som si, že tie verše by u našich susedov azda mohli zostať v jazyku originálu. Bol to však sebaklam. Podmienky trhu a fakt, že pre väčšinu Čechov sa slovenčina stáva exotickým jazykom, rozhodli – a nielen v mojom prípade – že po slovensky písaná beletria sa musí pretlmočiť do češtiny, ak sa má dostať k českým čitateľom.“
O poézii to, podľa Hatalu, platí dvojnásobne. „Česi len výnimočne čítajú po slovensky, pre nás Slovákov je však tento kultúrny priestor mimoriadne dôležitý, pretože je bohatší, rôznorodý a otvorený. Tradične hlbšie reflektuje knižnú kultúru a diskutuje o nej v širších vzťahoch a súvislostiach. A j pozornosť, akú tamojšia tlač doteraz venovala vydaniu Provazochodca, tomu nasvedčuje.“
Provazochodec je naozaj výstižný názov. Tá metafora, o ktorej píše Petr Skarlant v doslove knihy, je presná. Ide o to dostať sa na druhú stranu, pozrieť sa na báseň a na seba spoza a oproti. Treba prejsť a odovzdať čosi ako správu, napriek tomu, že roztlieskavač v dave pod lanom vzbudzuje dojem, že Provazochodec už prešiel a navzdory tomu, že dav zhíkol, zmĺkol a ustrnul, lebo ten hazardér práve spadol. Ale on nespadol, to len písanie básní je, musí byť takou dokonalou eskamotážou.

Dana Závadová, SME, 25. 1. 2005

Akrobacie nad všedným dňom
Ako jeden z najpozoruhodnejších básnických talentov súčasného Slovenska označuje česká literárna kritika Mariána Hatalu (*1958), ktorému v pražskom vydavateľstve Akropolis práve vyšiel reprezentatívny výber z jeho diela pod názvom Provazochodec. Hatalove verše preložil do češtiny Petr Skarlant, ktorý v doslove tejto knihy píše: „Hatala je minimalista, je civilný a vecný. Nepestuje zámerne krásu nezmyslu, na to si poéziu príliš váži. Reč je mu nástrojom, kľúčom, pakľúčom, zbraňou, liekom aj filozofickým systémom.“ Jazyk je mu ale i hudobným nástrojom, cíti rytmus, nápev, jeho básne sú neobyčajne muzikálne, aj keď sa neutieka ku klasickým rýmovým formám. Hatala využíva asonanciu, aliteráciu, predovšetkým je však majstrom slovnej hry, akrobatom, ktorý, presne podľa slov svojho duchovne spriazneného predchodcu Ferlinghettiho, „vylieza až k visutému lanu vlastnej výroby a balansujúc nad morom očí, nad morom tvárí krok za krokom sa posúva na druhú stranu dňa“. Podobne tomu bolo i v Prahe. Marián Hatala dokáže verše nielen virtuózne napísať, no i podať, predniesť: bez pátosu, ale o to autentickejšie. V pondelok 1. novembra o 16:30 sa konala v kníhkupectve A cademia na Václavskom námestí slávnostná prezentácia Hatalovej knihy Provazochodec, spojená s autogramiádou. Jeho básne sú hravé, hra je to však zároveň veľmi rafinovaná: hlbokými a čistými rezmi, ostrým skalpelom sa dostáva pod povrch vecí. Pri Hatalovom čítaní zvonili za oknami električky, prítomnách ale nerušili, skôr dopĺňali mestský charakter tejto poetiky, poézie všedného dňa. Vydavateľstvo Akropolis zaradilo Hatalu ako prvého slovenského autora do cyklu knižných básnických portrétov, v ktorom nedávno vyšiel napríklad Jiří Gruša či Jacques Prévert.
Dvojdňovú návštevu Prahy zakončil Hatala 2. novembra o 18 hodine čítaním v Týnskej literárnej kaviarni, ktoré usporiadala Obec českých spisovateľov.

Wanda Heinrichová, Knižná revue č. 24, 24. 11. 2004

Marián Hatala: Provazochodec
„Když Hatala řekne nejprostší větu, uslyšíte vzápětí, že je mu příležitostí ke hře,“ píše v doslovu sbírky slovenského poety Mariána Hataly její překladatel Petr Skarlant. Hatala je skutečně velmi vnímavý a originální slovní hračičkář. „Kdybych tak mohl / na tebe zapomínat / a .zapomenout / a potom nezapomenout / že jsem na tebe už zapomněl / a pokaždé si vzpomenout / že jenom tohle / si musím zapamatovat“, píše například v básni nazvané To by byla paměť! Na Slovensku mu vyšlo pět sbírek, do loňska vedl týdeník Mosty.

Nedělní svět, 7. 11. 2004, jhv